AKTUALITY

Vybráno ze sekce Aktuálně:

25. – 27. října 2019 otevíráme nový sebezkušenostní seminář akreditovaný MPSV (16 hodin)

Vina a pocity viny – jak s nimi pracovat … bližší informace a přihlášky na adrese: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdbRIv_aKFWSoODet84ugmKKw0Ufhq7WewNAMjFgOeRtqRcRg/viewform?vc=0&c=0&w=1&fbclid=IwAR1R93g_0-UQ1FAR9KupXy1Lo0OYX_Enx84eIg6PfwrfDF1WFQJ5jWyKf5M

6. – 8. prosince 2019 otevíráme nový sebezkušenostní seminář na půdě PVŠPS

Ženská a mužská spiritualita z pohledu hlubinné psychologie … bližší informace: http://www.hagioterapie.cz/?page_id=12442

přihlásit se můžete zde:

https://www.pvsps.cz/seminare-a-vycviky/vikendove-seminare/vikendove-sebezkusenostni-seminare-a-seznam-seminaru/zenska-a-muzska-spiritualita-z-pohledu-hlubinne-psychologie/

4. – 14. května 2020 se uskuteční
Izrael 2020 – Hagioputování 
se čtením biblických příběhů.
Podrobnosti:
http://www.hagioterapie.cz/?page_id=12008

DOPORUČUJEME: knihu
Jaromíra Odrobiňáka
Rok na psychiatrii

https://www.ikarmel.cz/produkt/rok-na-psychiatrii

Rozhovory o hagioterapii

Matúš Demko – Nahá žena na streche

Psychiatrická liečebňa Praha-Bohnice. Veľký areál s množstvom pavilónov a parčíkov. Priestoru dominuje kostol sv. Václava, pred ktorým sa zbieha skupinka ľudí. Prichádza psychoterapeut Prokop Remeš. Všíma si, že jedno dievča zo skupiny má len 15 rokov. „Len mi nepovedz, že si tu kvôli alkoholu,“ hovorí. Nie, nie je tu kvôli alkoholu, ale kvôli iným drogám.

Nah├í-┼żenaV jednej z miestností václavského kostola sa usádza do kruhu 9 ľudí, z tohto počtu sú tri bývalé alkoholičky, ktoré sa doliečujú a tri mladé narkomanky, ktoré sú v Bohniciach na trojmesačnom pobyte. Od Prokopa Remeša dostávajú nevšednú otázku: Keby chlapec vašich snov nakupoval v hypermarkete, čo by mal v nákupnom vozíku? Predstavy sú rôzne: stan, mačku, kozmetiku, kyticu, …

V strede kruhu sú symbolicky položené perly. Odrazu sa z tejto nevšednej grupy stávajú lovci perál, ktorí dávajú zo seba preč všetko, čo by im mohlo brániť sa sústrediť a pripútavajú sa k ťažkému kameňu, ktorý ich stiahne na hlbinu. Psychoterapeut, teológ a gynekológ Prokop Remeš otvára Bibliu a vyberá príbeh o vyvedení Izraela z egyptského otroctva (Ex 14). Najprv túto biblickú pasáž prečíta Věra, potom Anna, nakoniec číta text sám Prokop Remeš a sediaci si zatvárajú oči, aby sa viacej koncentrovali na príbeh. Po dočítaní padne ešte slovko-dve o biblických reáliách a historickom pozadí.

Základným úsilím P. Remeša je, aby poslucháči čítaného slova prežili danú udalosť z Biblie ako vlastnú emocionálnu skúsenosť. Čo pociťovali, keď počúvali dnešný príbeh z knihy Exodus? Niekto strach, iný nervozitu. Čo pociťoval faraón, keď prepustil Izraelcov z otroctva a teraz mu unikajú? Faraón sa ženie za nimi, pociťuje zlosť, možno bezmocnosť. Čo cítia Egypťania, keď tasia zbrane na Izraelcov? Opäť počuť slovo bezmocnosť, ale hovorí sa aj o zúrivosti, krvilačnosti, medzi Egypťanmi agresivita stúpa.

Je príbeh o vyslobodení Izraelcov z faraónovho zajatia krásny? Alebo je hrozný? A je to príbeh života alebo príbeh záhuby? Každý musí na tieto otázniky zodpovedať. Neexistuje neutrálny postoj. Medzi účastníkmi hagioterapie to vychádza pol na pol.

Taktiež sa prichádza na ďalšiu rovinu zmienenej príhody: čo cítil Mojžiš? Hovoril s Bohom? Nebál sa Ho poslúchnuť? Spoluúčastník hagioterapie Pavel si myslí, že keď mal Mojžiš zdvihnúť ruku nad more, mal strach, ktorý si ale nepripúšťal.

Najzásadnejšie otázky sa pretriasajú až na konci hagioterapeutického stretnutia: čo teba zotročuje? Čo je tvojím „Egypťanom“? Kde sa nachádzaš v tomto príbehu: si ešte v otroctve, si vyvedený z neslobody alebo si už za vodou – za morom? Čo ťa čaká? Púšť? A vlastne – túži každý po slobode? Veď samotní Izraelci nariekali, ako im bolo u faraóna dobre… Lída, ktorá 21 rokov abstinovala, vraví, že nie každý túži po slobode, pretože v slobode môžeme zakúsiť utrpenie z rozhodovania.

Mojžiš je ten, kto sa zaslúžil o slobodný Izrael. Čo by mu kto povedal? „Neboj sa, dôveruj.“ Lucia si uvedomuje: „Zaslúžim si žiť“. Věra ďakuje: „Díky, že si mi ukázal dvere.“

Dozneli emócie, je čas zbierať perly. Každý chytá do rúk perlu – múdrosť, ktorej ho dnešný príbeh naučil. „Drž ma a nepúšťaj,“ adresuje Vendula túto vetu Bohu. Věra vidí svoju minulosť ako dobu, kedy žila medzi egyptskými otrokármi. V budúcnosti bude slobodná, ale plne si uvedomuje, čo ju čaká – púšť.

Nahá žena na streche

Prokop Remeš a Alena Halamová vydali knižku Nahá žena na streše (Psychoterapeutické aspekty biblických příběhů). Prečo má tá kniha taký divný názov? „Název této knihy možná vyvoláva otázky. O jakou ženu se jedná? A proč je ta žena nahá? Respektive – když už je nahá, co dělá na streše? A hlavně – co to má společního s Biblí a psychoterapii?“ Úvod knihy našťastie ponúka okamžitú odpoveď: „Ženou, o které se zde hovoří, je Bat-šeba, krásná manželka Chetejce Urijáše.“ Bat-šeba, žena veľmi pôvabného vzhľadu, vyšla na strechu jedného z jeruzalemských domov. „Oděna pouze do své ženské krásy se začala omývat.“ Kráľ Dávid ju pozoroval, potom ju pozval k sebe a ona otehotnela. Keby sa prišlo na Bat-šebinu neveru, bola by ukameňovaná. Dávid poslal jej manžela Uriáša na smrť – postavil ho do prvých radov v najtuhšom boji. Uriáš v boji zahynul a Dávid učinil Bat-šebu svojou zákonitou manželkou.

Z psychoterapeutického hľadiska možno nájsť v tomto príbehu viacero aspektov. Kolízia nastáva, keď prichádza prorok Nátan, ktorý obviňuje Dávida. Ten si priznáva: „Zhrešil som proti Hospodinovi!“ Čo na to hovoria autori knihy? „Když čteme příběh o králi Davidovi a krásné Bat-šebě, účastníci našich skupin často vyjádřují intenzivní a stravující zlost na krále Davida. Za samolibost, s jakou svedl ženu svého věrného bojovníka, a za krutost a cynismus, s kterým zorganizoval jeho vraždu. Když však poukážeme na to, že čtenáři dělají vlastně totéž, co dělal David, když slyšel příběh o sobeckém bohatci z Nátanova příběhu (že se totiž cítí pobouřeni nad chováním druhého člověka), objevuje se u nich zmatek. ´No a proč ne?´ptají se. Tento zmatek se ale někdy mění ve zvláštní druh aha-zážitku, když jim klademe otázku: ´Co byste si mysleli, kdyby se nyní a zde mezi vámi objevil prorok Nátan a pravil vám: ´Ten David si ty!´?“

Hagioterapia – liečba Písmom

Čo je to hagioterapia? Odborná poučka, ktorú predkladá P.Remeš, znie: hagioterapia je forma existenciálnej psychoterapie, ktorá považuje náboženskosť za geneticky danú, evolučne výhodnú a za jednu z najmocnejších intervenujúcich síl ľudskej psychiky.

Náboženskosť sa považuje za geneticky danú, pretože v dejinách nebola objavená väčšia ľudská pospolitosť, ktorá by nebola náboženská. Je taktiež evolučne výhodná, lebo ak by takou nebola, tak by v priebehu evolúcie zanikla.

Pri hagioterapii sa nepracuje s predpokladom Božej existencie či s vieroukou, ale základom je náboženskosť ako niečo, čo je vlastné každému človeku, no niekto to rozvíja a iný v sebe potláča. Cieľom hagioterapie je napomôcť štrukturálnemu rozvoju osobnosti a zároveň prispieť k vyliečeniu zo závislosti.

Na psychiatrii v Prahe-Bohnicích sa hagioterapia používa viac ako 15 rokov. Ak hagioterapia za ten čas dosiahla nejakých úspechov, podľa Prokopa Remeša sa nedajú exaktne zmerať. Na formovanie hagioterapie v Česku vplývala pastoračná terapia a duchovné poradenstvo v podzemnej cirkvi za čias normalizácie. „Stejně jako v minulosti lze i dnes Bibli užívat k psychoterapeutickým účelům – může posloužit jako zdroj poučení o člověku a jeho psychice, může však pomoci i tomu, kdo se biblickým textem zabývá, k pozníní vlastních hlubokých vnitřních sil, které působí a motivují jeho život.“

Zrno 34/2006

Komentář